Patrím do knižnice, nie do papiera

To do list stále narastá. A tak triáži nepodlieha len prvotný výber a zaradenie do neho, ale selekcii sa neubránia ani veci na ňom zapísané. S väčším množstvom skonzumovaného narastá aj tlak. Spoznať niečo nie nutne nové, skôr iné. To iné nemusí byť len pasívne prijímanie, stačí aj ak nastane aktivácia a prepojenie myšlienok v človeku, ktoré boli...

Popis od samotných autorov. Okolo futbalu sa točí nielen hra, ale celá krajina. Tie najdôležitejšie veci sú ale tie, ktoré sa odohrajú pomimo neho.

Šíriaci sa chýr sa nemýlil. V rebríčkoch najlepších albumov za rok 2025 sa robí miesto pre Rosalíu a jej album Lux. NME, Pitchfork, Rolling Stones, ich hodnotenia pripomínajú hviezdne nebo. A môj Bože, je to úžasné.

Prasnica s prasiatkami, sliepky a pár kráv. Presne toľko stačí na dobrý film. Respektíve režisérovi Viktorovi Kossakovskému. Bez jediného titulku. Čiernobielo. Bez hudobného sprievodu. A je to nielen nádherné (toto musím podčiarknuť, Gunda je krásny vizuálny film) ale aj emotívne.

Znaky dobrej knihy sú ľahko spoznateľné. Ošúchaný obal so stopami mastnoty od prstov, sem tam trochu pokrčená alebo jemne natrhnutá strana od manipulácie a miesto v knižnici. Prémiové, vždy na dosah. A nezabudnuteľný pocit radosti pri čítaní.

Každý rok sa u mňa nejaký objaví. Niežeby bol album Racing Mount Pleasant tematicky vianočný (aj keď sa v jednej piesni zmieňuje Christmas light in your eyes), to nie. Skôr ide o súbeh viacerých udalostí, ktoré do seba postupne zapadli.

Potopa Baša, Samčo brat dážďoviek, Freya, Bedňa či Mária Ševčíková. Elita slovenskej Slam poetry. Nad ktorou bdie Tomáš Straka.

Prečo pozerať tie "divné" filmy

Počúvam nový album Of Monsters and Men (OMaM). A rozmýšľam pritom, prečo ich vlastne počúvam. OMaM sú so mnou od začiatku. Respektíve ja s nimi. Pätnásť rokov.

Čo sa stane, keď človek zavrie oči

Už sa spolu nerozprávame, iba komunikujeme

Ste doma, ničím výnimočný večer. Z chodby počujete buchot, ten sa mení na dve postavy, ktoré sa predstavia ako vaši práve novonasťahovaní susedia. Prichádza pozvánka na zoznamovačku v ich byte. Kulisy: staré nedoliehajúce parkety, hrubé tehlové steny a vysokánsky strop, vďaka ktorému bude priestor vždy nevykúrený. V ruke vám pristane pohár vína,...

Šialenstvo je len pokračovanie reality

Cieľom, alebo motívom môjho snaženia je vypichnúť mediálne diela, ktoré sú niečím zaujímavé. Nie nutne dobré, rozhodne nie odporúčanie typu: toto nevynechaj, to sa určite bude páčiť. Hra Virginia z roku 2016 je presne taký prípad. Po jej dohratí ma človek pachuť v ústach, ale čo sa týka možností, akým ponúka rozprávanie príbehu, emócií s tým ako...

Občas mám pocit, že poézia má na Slovensku podobu strašiaka. Na začiatku skúsenosti zo školy, kde sa buď memorovalo alebo sa robili výklady básní. Čo tým autor asi chcel povedať. Mňa to nielen nezaujímalo, ale som tam ani nič viac nevidel. Kraskova Otcova roľa vo mne vždy viac evokovala kus černozeme ako symbolickú výstavbu niečoho iného. A presne...

Punk nie je mŕtvy, ten môže zomrieť len s človekom. Alebo sa znovu ocitne v prítmí, keď Adam Dragúň s Patrikom Nagyom ukončia svoj projekt Berlin Manson. Zatiaľ to nehrozí, po svojich albumoch Poor But Sexy a Poláme svoje ID? z roku 2024 pokračujú tento rok s EP Alternative für Disneyland (AfD).

Poďme sa trochu pobaviť o hrách

Tohtoročného laureáta Nobelovej ceny som mal rozčítaného už počas leta. Rozčítaného do polovice a nedokončeného. Čo nebola chyba knihy ale môjho time managementu. A každým dňom, keď som sa k nemu nedostal som vedel, že ho musím prečítať od začiatku.

Ďalší rok, ďalšie EP. Pražská Dukla sa stále drží svojej filozofie menej je viac a trochu tak výstižne zrkadlí dnešnú dobu. Na hodinové albumy nie je čas (a keď čas je, tak rozhodne nie na opakované počúvanie). A tak miesto dvojročného čakania, vydávajú svoje EPečká a singly.

Kričí vo mne všetko. V kine štyria ľudia, ktorí možno ako ja, nevedia do čoho idú. Že nepoznajú predlohu? Netreba. Netreba si nič zisťovať a prísť. A nechať sa očariť.

Nie som veľký fanúšik prirovnávaní kníh ku známym spisovateľom. Vždy to smrdí snahou zachytiť čitateľa niečím známym a nasadiť mu isté očakávanie. A navyše to chutí po skratkovitovosti